Technológie nám mali život zjednodušiť. Namiesto toho zatvárame pop-upy, dokazujeme CAPTCHA systému, že sme ľudia, hľadáme heslá, rušíme predplatné cez niekoľko obrazoviek a premýšľame, či sa v zákazníckom chate rozprávame s človekom alebo chatbotom. V digitálnej agentúre PROGNESSA sme sa preto pozreli na nový technologický slovník, ktorý tieto situácie konečne pomenoval. A hoci znejú niektoré výrazy úsmevne, veľmi presne ukazujú, kde dnes digitálne služby, UX aj online marketing používateľom najčastejšie komplikujú život.
Britský The Guardian predstavil 18 nových výrazov, ktoré pomenúvajú každodenné technologické frustrácie. Od otravných prekrytí webu cez chatboty až po aplikácie, bez ktorých už nezaparkujete. Pôvodný článok si môžete prečítať na The Guardian.
V PROGNESSE nás však nezaujala iba jazyková hra. Za týmito pojmami sa skrýajú veľmi reálne problémy digitálneho marketingu, používateľskej skúsenosti a automatizácie.
Keď web bojuje proti vlastnému návštevníkovi
Prvým výrazom je dickover. Ide o situáciu, keď otvoríte web a namiesto obsahu vás privíta cookie lišta, newsletter, notifikácia, prihlasovanie a reklama. Obsah, kvôli ktorému ste prišli, sa skrýva niekde pod tým všetkým.
Pre značky je to jednoduchá lekcia: používateľovi nemusíme okamžite ukázať všetko, čo od neho chceme. Najskôr mu treba dať hodnotu.
Podobný problém pomenúva captchore. Poznáte to: vyberte všetky semafory, bicykle alebo autobusy, aby ste počítaču dokázali, že nie ste počítač. Bezpečnosť je dôležitá, no každý ďalší krok vo formulári môže znamenať ďalšieho používateľa, ktorý proces nedokončí.
Ďalším výrazom je loginsanity, teda šialenstvo okolo prihlasovania. Minimálny počet znakov, veľké písmeno, číslo, špeciálny znak, overovací email a následne ešte kód cez SMS. Ak je samotné prihlásenie náročnejšie než používanie služby, máme UX problém.
A potom je tu formnesia. Formulár, ktorý vás núti vypĺňať údaje, ktoré ste už zadali stokrát. Pre firmy je pritom formulár často posledným krokom pred konverziou. V PROGNESSE preto pri lead generation kampaniach riešime aj počet polí a jednoduchosť procesu, pretože každá zbytočná otázka môže znamenať stratený lead.
Keď marketing nevie prijať „nie“
Veľmi výstižný je výraz cart cling. Pridáte produkt do košíka, nákup nedokončíte a odvtedy vás produkt prenasleduje v emailoch, banneroch aj na sociálnych sieťach.
Remarketing môže byť veľmi efektívny. Rozdiel medzi užitočným pripomenutím a otravovaním však spočíva vo frekvencii a načasovaní. Úlohou marketingu nie je zákazníka uštvať.
S tým súvisí aj quit-shaming, teda komplikovanie odchodu zo služby. Registrácia býva na jedno kliknutie, no zrušenie predplatného vedie cez niekoľko nastavení, otázok a presviedčania.
Takéto praktiky sa často spájajú s tzv. dark patterns, teda manipulatívnymi prvkami digitálneho rozhrania. Upozorňuje na ne napríklad aj americká Federal Trade Commission a v Európskej únii ich rieši aj Digital Services Act.
Dobrý marketing pritom nepotrebuje zákazníka držať násilím. Potrebuje mu dať dôvod zostať.
AI je všade. Niekedy až príliš
Rok 2026 patrí umelej inteligencii a nový slovník na to reaguje výrazom AI-horning. Ide o tendenciu pridávať AI úplne všade, aj tam, kde používateľovi reálne nič neprináša.
V PROGNESSE vnímame AI ako nástroj, nie ako stratégiu. Ak dokáže proces zrýchliť, zjednodušiť alebo zlepšiť, má svoje miesto. Ak iba pridáva ďalšiu komplikáciu, jej použitie nedáva zmysel.
Zaujímavý je aj pojem chatflattery, teda situácia, keď AI až príliš ochotne súhlasí s používateľom. Tento problém nie je iba teoretický. OpenAI sa téme nadmernej súhlasnosti modelov venovalo aj vo vlastnom článku o sycophancy v GPT-4o.
Firmy by preto nemali používať AI iba na potvrdzovanie vlastných nápadov, ale aj na ich testovanie, kritiku a porovnávanie.
Ďalším výrazom je botiquette – etiketa komunikácie s chatbotmi. Máme botovi písať prosím a ďakujem? Dôležitejšia otázka pre firmy však znie, či zákazník vie, že komunikuje s automatizáciou. Dobrý chatbot má byť užitočný a vedieť, kedy konverzáciu odovzdať človeku.
Digitalizácia nie je automaticky zlepšenie
Do tejto kategórie patrí napríklad parkware. Zaparkujete auto a namiesto jednoduchého automatu musíte stiahnuť aplikáciu, vytvoriť účet, potvrdiť email a pridať platobnú kartu.
Alebo gatejamming, keď človek pred vami pri turnikete hľadá QR kód niekde v emaili, Wallet aplikácii alebo screenshote.
A napokon baggravation, teda frustrácia zo samoobslužných pokladní, ktoré vás každú chvíľu žiadajú, aby ste počkali na obsluhu.
Všetky tieto pojmy spája rovnaký problém: technológia bola zavedená s cieľom proces zjednodušiť, no používateľovi ho nakoniec skomplikovala.
Čo si z toho odnáša PROGNESSA?
Týchto 18 výrazov je na prvý pohľad zábavný slovník digitálneho života. Z pohľadu PROGNESSY sú však zároveň veľmi dobrým marketingovým a UX auditom.
Web, reklama, formulár, AI, automatizácia aj zákaznícka komunikácia by mali mať jeden spoločný cieľ: odstrániť zbytočné trenie medzi človekom a tým, čo chce dosiahnuť.
V PROGNESSE preto nevnímame digitálny marketing iba ako reklamu. Reklama privedie používateľa, web ho musí presvedčiť, UX mu musí umožniť pokračovať a automatizácia má komunikáciu zjednodušiť. Ak jedna časť nefunguje, vyšší reklamný rozpočet problém nemusí vyriešiť.
Budúcnosť digitálu bude plná AI, automatizácie a personalizácie. Najúspešnejšie značky však podľa nás nebudú tie, ktoré používateľa najlepšie zmanipulujú ku kliknutiu. Budú to tie, ktoré mu dajú najlepší dôvod kliknúť dobrovoľne.
A presne o tom je moderný digitálny marketing v PROGNESSE.
